Zameržli nám oblaky dvatišic.. teda skoro
Minule nas navščivil naš vnuk. Znace ktory, tot co nam doňis komjuter. Hutorim mu: Sluchaj Jožku (tak še vola), sluchal som u ťelovizore, maju pris veľke mrazy! Dakus še bojim, že by nam nepomeržli oblaky.
Čežke rano
Stavaňa su čežke. Aj za staršoho veku, verce mi. To asi tota kolbasa še mi križom cez žaludok postavila, ta taky mi jak nefajny bul kec som o šedzmej s posceľi zľizal. A može i stara dobre hutorela, že nemam tote hičkoše z mľikom zapijac. A+le pohutorim vam, jak zme z Ďurijom vedno prašata karmiľi.
Jag som gu infernetu prišol
Ta už po Kračune. Ja znam, šak už aj fajne davno to bulo co zme darunky rozdavaľi. Znace, ja nerozumim barz totej bilej technikoj (minule išol cez naš valal motor z napisom "Expert na bielu techniku", ta mi ho zastavil, bo mi dumal že to tote komutere, aj tot infernet. A vun vam ľadničky predaval. Hehe, ta som še mu vyšmjal,